Basnicky.sk

Steká nežne, pomaly,
steká si krásne,
za to, že sme sa poznali,
za tie tvoje básne.

Po pokožke bielej,
steká mi ich zopár,
po pere bezmocne nemej,
opúšťajú smutnú tvár.

Na hruď mi jedna dopadla
a za ňou ďalšia,
púšťam sa zábradlia,
už necítim sa byť krajšia.

Môj odraz vo vode,
padajúce slzy rušia,
okolo plávajúce lode,
o nich nič netušia.

Zábradlie prekročím,
snáď lepšie sa uvidím,
keď do rieky zoskočím
a poslednýkrát k tebe zablúdim...